Ako odlíšiť investičný talent od náhody? Ťažko.

Kúpte všetkých a nehádajte víťazov.

Titulok, ktorý dal nedávnej ankete medzi investičnými expertmi Denník N, v jedinej vete zhrnul podstatu ich odpovedí na otázku, akú investíciu by odporučili na najbližších päť rokov, ak by sa jej po celú dobu nemohli ani dotknúť.

Ich rada – siahnuť po široko diverzifikovaných ETF fondoch – asi neprekvapila nikoho. Lacné indexové fondy, ktoré umožňujú rozkladať pri investovaní riziko medzi stovky (a niekedy až tisícky) rôznych akciových titulov, sa stali zlatým štandardom dlhodobých portfólií.

Lenže ani dobrá rada nemusí byť pre každého dosť dobrá. „Navrhujem urobiť aspoň raz rozhovor s týmito analytikmi v štýle – ako alokovať 10-tisíc eur do konkrétnych akcií. (...) Nech to má trochu iskru a šťavu,“ poznamenal v komentári jeden z čitateľov.

Rozumiem tomu, že odporúčanie investovať pravidelne, mesiac čo mesiac, do jedného (prípadne pár ďalších) ETF fondov neznie veľmi vzrušujúco. A je to pravda – je to takmer komatózna nuda.

Na druhej strane – vyberanie konkrétnych akciových titulov, sledovanie ich krátkodobých výkyvov, správ, hospodárskych výsledkov, to už znie ako recept na každodennú dávku adrenalínu. Niečo, čo má „iskru“ aj „šťavu“. Niečo, o čom sa dá so zápalom diskutovať pri obede, aj počas bedmintonu.

Mám pochopenie pre tých, ktorí sa rozhodnú pre tento spôsob „aktívneho“ investovania svojich úspor. Prečo aj nie? Možnosti ziskov sú prakticky neobmedzené. Index S&P 500 stúpol od začiatku tohto roka o 12 %. No takmer tretina firiem, ktoré sú v ňom, zarobili počas rovnakého obdobia viac ako 20 % a štyri desiatky z nich stihli vystreliť nahor o viac ako 50 %.

Aké náročné môže byť pri takejto štatistike vybrať niekoľko akcií a poraziť celý akciový index?

Problémom je, že ak by sa vám (alebo niekomu inému) niečo také aj podarilo, neznamená to, že ste skrytý investičný talent. A to, či takéto nadanie vôbec máte, sa s veľkou pravdepodobnosťou nikdy ani nedozviete.

Dnes sa to zdá nepredstaviteľné, no koncom roka 2011 boli akciové trhy tým posledným miestom, kam by ste boli ochotní poslať svoje peniaze. Väčšina sveta sa ešte stále spamätávala z krízy, ktorá takmer zničila globálny finančný systém. Európa sa z krízového režimu vďaka Grécku ani nedostala.

V tejto atmosfére prišiel britský nedeľník The Observer s investičnou výzvou. Tri tímy dostali na konci decembra 2011 za úlohu vybrať päť akcií z indexu FTSE All-Share, o ktorých si mysleli, že sa im počas nasledujúceho roka bude dariť najlepšie. Keďže situácia na trhoch bola mimoriadne neistá, každý tím mohol raz za štvrťrok urobiť zmeny vo svojom portfóliu. K dispozícii dostali fiktívny štartovací kapitál vo výške päť tisíc libier.

O rok neskôr, na konci mediálne sledovanej výzvy, bol v strate iba jeden tím. Ten tvorili tínedžeri zo školy The John Warner School v Hoddesdone. Neboli to náhodní študenti – každý, kto sa dostal do tímu, musel obstáť pred porotou a presvedčivo obhájiť svoju investičnú tézu.

Počas dvanástich mesiacov stratili mladí akcioví investori celkovo 160 libier, teda 3,2 %.

Ďalší tím mal iba troch členov, no všetci už mali vo finančnom svete status profesionálov. Prezieravo sa vyhli akciám bánk a finančných inštitúcií, ktoré boli kvôli dlhovej kríze v eurozóne vnímané ako veľmi rizikové.

Opatrný prístup priniesol ovocie: po skončení investičnej výzvy bolo portfólio finančných expertov v 3,5 % zisku, zarobilo okolo 177 libier.

Víťazný tím skončil pred profesionálmi aj študentmi s výrazným náskokom. Ako jediný dosiahol v turbulentnom roku dvojciferné zhodnotenie (+10,9 %). Podarilo sa mu to napriek tomu, že v porovnaní s konkurenčnými tímami mal niekoľko výrazných hendikepov.

Tým prvým bolo to, že mal iba jediného člena – Orlanda. 

Druhým bol fakt, že Orlando bol kocúr.

O schopnostiach kocúrov vyberať akciové investície, ktoré dokážu poraziť aj profesionálne zostavené portfóliá, sa mi napriek snahe nepodarilo nájsť v dôveryhodných výskumoch žiadnu zmienku.

Ani moja osobná skúsenosť s Pánom Bambuliakom, naším domácim kocúrom, nepotvrdzuje, že by tieto stvorenia mali osobitný talent na vyhľadávanie výhodných investícií.

Orlandovo víťazstvo ani jeho dvojciferný zisk nie sú dôkazom, že finančné trhy sú pre kocúrov prirodzeným prostredím. Čo však jeho víťazstvo dobre ilustruje, je fakt, že pri investovaní nie je výsledok testom inteligencie a nezávisí ani od schopnosti predvídať budúcnosť.

Skutočným dôvodom, prečo niektorých investorov (amatérov aj profesionálov) vnímame ako hviezdy, kým na iných pozeráme pomedzi prsty, je v mnohých prípadoch obyčajný „faktor šťastia“. Šťastná náhoda.

To, že ju pri investovaní vôbec nevnímame, nemá nič spoločné s finančnými trhmi. Faktor šťastia je prehliadaný aj v ostatných sférach života.

Vezmite si napríklad obyčajný hod kockou. Tá vaša je podozrivá – vôbec na nej nepadá šestka. Koľko hodov by ste potrebovali, aby ste začali vážne pochybovať o tom, že ide o férovú kocku?

Jeden? Dva? To je primálo, aj bez akéhokoľvek nároku na znalosť pravdepodobnosti.

Ak je počet hodov príliš malý, o kocke sa to veľa nedozvieme. Keď budeme hádzať kockou dvakrát a padne dvojka a trojka, čo to hovorí o tom, či dokážeme hodiť aj šestku? Vôbec nič.

Našťastie, pomocnú ruku ponúka štatistika. Ak si stanovíme bežne používanú päťpercentnú hladinu významnosti, potrebujeme hodiť kockou celkovo 17-krát. Pokiaľ by počas tohto experimentu ani raz nepadla šestka, takýto výsledok by bol pri férovej kocke natoľko nepravdepodobný, že by sme mali dobrý dôvod hypotézu o jej férovosti zamietnuť.

Kto by chcel mať vyššiu istotu, potreboval by ešte viac hodov. Nikdy by síce nebolo možné povedať s absolútnou istotou, že kocka je zmanipulovaná, no s každým ďalším hodom bez šestky by dôvody pochybovať o jej férovosti silneli.

Orlanda som sem nepriviedol náhodou.

Predstavte si, že si vyhliadnete akciu, ktorej „veríte“ (nech to už znamená čokoľvek), vložíte do nej celoživotné úspory a za rok ste bez akýchkoľvek pochybností šampión: cena akcie stúpla na dvojnásobok. Akciový index? Ten s prehľadom necháte ďaleko za sebou.

Takýto úspech dá človeku výnimočný pocit. Ale znamená to, že ste výnimočný investor?

Odpoveď zrejme tušíte – nie, o vašej investičnej výnimočnosti to nehovorí vôbec nič. Za jediný rok sa na trhoch (a nielen tam) môže stať čokoľvek. Aj Orlando môže poraziť finančných profíkov.

Jeden dobrý rok teda nie je dôkaz. Je to jeden hod kockou.

Skúsme si teda dať rokov osem a niekoho, kto v investovaní nebol žiadnym nováčikom.

V polovici 60. rokov Warren Buffett ovládol problémovú textilku Berkshire Hathaway. Kto mladému investorovi nedôveroval a na konci roku 1964 vložil 10-tisíc dolárov do akciového indexu S&P 500, o osem rokov neskôr by z nich bolo 18 300 dolárov. To je nárast o slušných 83 %.

Tých istých 10-tisíc dolárov investovaných do akcií Berkshire Hathaway by však v rovnakom čase vyrástlo na neuveriteľných 64 660 dolárov. Viac ako trojnásobok.

Preskočme teraz pár rokov. V roku 1972 má už Buffett vizitku, ktorá budí rešpekt. Cena akcií bývalej textilky, ktorá sa už stihla transformovať na investičnú firmu (podobnú dnešným podielovým fondom) počas týchto ôsmich rokov dvakrát vystrelila nahor, zatiaľ čo akciový index sa pohol len mierne. V roku 1968 vzrástla o 78 % (index S&P 500 stúpol o 11 %), v roku 1971 vyletela dokonca o viac ako 80 % (index necelých 15 %).

Povedali by ste, že tieto čísla sú dôkazom Buffettových investičných superschopností? Takmer určite áno – a dopustili by ste sa rovnakej chyby ako pri zdvojnásobení ceny jednej akcie počas jediného roku.

Aby nedošlo k nedorozumeniu: nikto netvrdí, že za Buffettovými výsledkami v tomto období môže len a len šťastena. Čoskoro uvidíme, že práve naopak. Problém je len v tom, že osem rokov je zo štatistického hľadiska stále len osem hodov kockou. Primálo na to, aby bolo možné odlíšiť vyčíňanie náhody od jedinečnej zručnosti. Aj keby patrila budúcej investičnej legende.

Vráťme sa ešte ku kocke, ktorá bola všetko iné, len nie férová (nikdy na nej nepadla šestka).

Takáto herná pomôcka je čistý podvod a na jeho odhalenie postačí sedemnásť hodov. No väčšina kociek, ktoré sú nejakým spôsobom upravené, neklame tak nápadne. Napríklad kocka, na ktorej šestka síce padne, ale o čosi zriedkavejšie ako by mala – povedzme, v priemere raz za osem hodov namiesto šiestich.

Hoďte ňou 17-krát, alebo aj 50-krát a stále nebudete mať dostatočne silný dôvod vysloviť akúkoľvek pochybnosť. Čím jemnejšia odchýlka, tým viac hodov potrebujete, aby ste ju mohli usvedčiť.

Podobná logika platí aj pri investovaní. Výnos, ktorý každý investor dosahuje rok čo rok, má dve zložky: skutočnú schopnosť vyberať akcie (alebo iné investície) a faktor náhody. Ten spôsobuje, že jeden rok môže investor vyzerať ako najväčší smoliar, ktorý výrazne zaostal za akciovým indexom, a v tom ďalšom zažiariť ako investičná superstar.

Čím viac „lietajú“ výnosy pri investovaní, tým ťažšie je odlíšiť, čo je skutočná šikovnosť a zručnosť investora a čo len dielo náhody. Preukázať, že niekto dokáže napríklad prekonávať akciový index o jeden percentuálny bod konzistentne, si môže vyžiadať desiatky rokov. Toľko, že ak štatistika potvrdí takúto schopnosť, výnimočný investor už bude v dôchodkovom veku.

Ale čo ak dokáže niekto porážať akciový index do takej miery, že v niektorých rokoch to nie sú jednotky, ale desiatky percentuálnych bodov? Napríklad Warren Buffett?

Ani v takomto prípade krátka história podozrenie z investičnej superschopnosti nepotvrdí. Na niečo také ale nie sú potrebné celé dekády. Aby prešiel testom štatistickej významnosti, Buffettovi stačilo 15 rokov.

Počas týchto 15 rokov (1965 až 1979) stúpla hodnota indexu S&P 500 na približne 2,3-násobok. Desaťtisícová investícia by v tomto období vyrástla na približne 22 700 dolárov. 

Rovnako veľká jednorazová investícia do akcií Berkshire Hathaway by v identickom období skončila na 258 700 dolárov. Povedať, že Buffett je skutočne výnimočný v tom, čo robí, bolo možné (z pohľadu štatistiky) až po tom, ako bola hodnota investície do Berkshire približne 11,5-násobne väčšia ako hodnota rovnakej investície do širokého akciového indexu.

To, že v prvej polovici 60. rokov Warren Buffett ovládol problémovú textilku, bolo dielo náhody. Čo však z nej vytvoril, už náhodou nebolo. Problém je v tom, že Buffett na to potreboval 15 rokov a výnosy presahujúce štandardy akciového trhu.

Buffett týmto testom prešiel. Je nepravdepodobné, že by ste ním prešli vy, aj keby ste skutočne dokázali v priebehu jediného roka zdvojnásobiť svoj kapitál. Tým netvrdím, že nemáte investičný talent. Jeden rok na trhu, nech je akýkoľvek dobrý či zlý, je stále len jeden hod kockou. Potrebovali by ste desiatky rokov, aby ste ňou hádzali ďalej a zistili, či sa náhodou s vami nezahrala náhoda.

Experti z investičnej ankety v úvode neradili indexové ETF fondy zo zbabelosti. Rovnaké odporúčanie by som v nej napísal aj ja.

Bola by to jediná úprimná odpoveď na hru, v ktorej drvivá väčšina ľudí nemá šancu rozoznať svoju zručnosť od šťastnej náhody.