Aj keby ste poznali budúcnosť, netušíte výsledok

Akú hodnotu by malo vaše portfólio, ak by ste počas štyroch rokov – raz za rok, vždy na jeho začiatku – investovali do akcií tisícku a počas tohto obdobia by priemerný ročný výnos akciového trhu dosiahol 10 %?

Znie to ako triviálna úloha. Kalkulačiek, ktoré to dokážu vypočítať za zlomok sekundy, je na internete plno. A komu by sa nechcelo hľadať, môže siahnuť po špeciálnej funkcii v Exceli. Výsledok je všade rovnako presný: 5 105 eur a 10 centov.

Takýto výpočet má ale chybičku krásy – nie je správny. Matematika výpočtu sedí, tú nespochybňuje nikto. Problém je len v tom, že pri investovaní je realita zásadne iná ako predpoklad výpočtu.

Väčšina ľudí si pri príklade, aký som použil v úvode, predstaví atraktívny, no mimoriadne nudný obraz akciových trhov. Každý rok nárast o 10 % – v tomto, budúcom, aj v tých, ktoré prídu po ňom.

Trhy sa, našťastie, takto nesprávajú. To, že v priemere dosahuje ich ročné tempo rastu približne 10 %, je viac-menej overiteľný fakt (presné číslo závisí od vybraného obdobia). Ale rok, v ktorom akciový trh stúpne o priemerné percento, je v skutočnosti vzácnosťou.

Medzi rokmi 1928 a 2024 dosiahol akciový index S&P 500 celkový ročný výnos 9,9 % (vrátane reinvestovaných dividend). V pluse skončil približne v troch štvrtinách kalendárnych rokov. Počas tých ziskových bol jeho priemerný výnos okolo 21 %, v stratových rokoch prišiel o približne 14 %.

Zaokrúhlime tieto čísla pre lepšie počítanie a pripustime na chvíľu, že na akciovom trhu sa počas štyroch rokov prestriedajú tri roky so ziskom 20 % a jeden stratový, keď klesne o 15 %. Priemerný výnos počas celého obdobia je tak približne 10 % ročne.

Zopakujem otázku z úvodu: Akú hodnotu by malo vaše portfólio?

Odpoveď je možno prekvapujúca: aj keby ste vopred vedeli, aký priemerný výnos dokážu akciové trhy zarobiť v priebehu nasledujúcich rokov, stále by ste nedokázali s určitosťou povedať, akú hodnotu by v tom čase malo vaše portfólio.

Pri pravidelnej investícii v našom príklade je diapazón možných výsledkov široký – od 4 563 eur až po 5 837 eur. Je to dôsledok rizika, ktorý si pri investovaní prakticky vôbec neuvedomujeme: rizika nepriaznivej postupnosti výnosov. Pri investovaní nezáleží len na výsledkoch jednotlivých rokov, dôležité je aj poradie, v akom prídu.

V našom zjednodušenom príklade mohol fiktívny investor vopred vedieť (nie predpokladať), že počas nasledujúcich štyroch rokov zarobí v priemere 10 % ročne. Mohol vopred vedieť dokonca aj to, že počas troch rokov pôjde akciový trh nahor o 20 % a jeden rok skončí s 15 % stratou. Napriek tomu všetkému by na začiatku investovania nedokázal spoľahlivo predpovedať konečný stav svojho účtu.

Príklad v tabuľke je jednoduchý, pri zadaných podmienkach existujú len štyri scenáre, ktoré môžu nastať. Všetky sa líšia iba v tom, kedy príde jeden stratový rok. Na samom začiatku, úplnom konci alebo niekedy v roku dva alebo tri?

Ako by ale podobná simulácia vyzerala, ak by mala zodpovedať realistickejšiemu investičnému horizontu? Povedzme dve dekády. Aj tu by sme mali istotu takmer božskej prozreteľnosti a vopred vedeli, že priemerný ročný výnos počas celého obdobia dosiahne 10 % a aj to, koľko presne bude stratových a ziskových rokov a koľko počas nich trhy stúpnu a klesnú.

Najskôr odpoveď funkcie FV (Future Value) v Exceli: výsledná suma takejto investície – opäť investujeme identických 1 000 eur na začiatku každého roka – je 63 002,50. Jedno číslo ale poskytuje falošnú istotu – rozptyl možných výsledkov dvadsaťročného investičného snaženia je totiž enormný.

Dvadsať rokov nie je síce krátky investičný horizont, no rozdiel medzi najnižšou hodnotou (41 507 €) a najvyššou (135 010 €) je neintuitívne vysoký. Prečo je tomu tak? Na vine sú extrémy.

Tým prvým je minimum: 41 507 eur. Zo všetkých 15 504 možností priebehu 20-ročného investičného horizontu sa takýto výsledok podarilo dosiahnuť iba v štyroch prípadoch. To zodpovedá 0,03 % zo všetkých. Najlepší výsledok – maximum na úrovni viac ako 135 000 eur – je dokonca možný len v jednom poradí (0,006 %).

No ak by sme aj očistili získané výsledky o 5 % najhorších a 5 % najlepších výsledkov a získali „centrálnych 90 %“ možných výsledkov, konečný stav investičného účtu by sa po dvoch dekádach pohyboval niekde medzi 48-tisíc a 89-tisíc eurami. To je takmer dvojnásobný rozdiel, ktorý nevznikol inou investičnou stratégiou. Rovnaké vklady, rovnaký priemerný ročný výnos, odlišné je len poradie ročných ziskov a strát.

Proti intuícii

Pochopenie, že aj vopred známy priemerný ročný výnos nemá pre bežného investora vysokú výpovednú hodnotu, je dôležité, no získané dáta ponúkajú aj ďalšie zaujímavé zistenia.

Tým prvým je, že cesta k najlepšiemu výsledku vyzerá v prvých rokoch investovania ako katastrofa. A platí to aj naopak. Investor, ktorý smeruje k najlepšiemu dvadsaťročnému výsledku, je v piatom roku v strate 37 % (toľko stratí z celkového vloženého kapitálu). Znamená to, že hoci na svoj investičný účet vložil celkovo 5 000 eur, hodnota jeho portfólia je iba 3 152 eur.

Dôvodom sú stratové roky hneď na začiatku investičného horizontu. Keď prídu, percentuálne poklesy nikomu nezdvihnú náladu. Začínajúci investori však majú veľkú výhodu – na trhu majú zainvestovanú len malú časť svojich celkových úspor. Klesajúci trh uberie každému investorovi, tým začínajúcim však menej.

Je zaujímavé, koľko ľudí uvažuje o tom, že začne s investovaním, no v obavách, že trhom sa v najbližších rokoch nebude dariť, že svet stojí na začiatku novej finančnej krízy (prípadne čohokoľvek desivého), sa rozhodnú počkať na „vhodnejší moment“. Pre takýchto investorov by padajúci akciový trh na začiatku investovania bol v skutočnosti bonusom, v ktorý treba dúfať, nie sa ho obávať.

No kým stratové roky by títo investori mali vítať s nadšením, iní by sa pred nimi mali mať na pozore. Najhorší scenár zo všetkých je ten, v ktorom dôjde k prepadu trhov pred koncom investičného horizontu. Platí to v reálnom živote aj v zjednodušenom modeli. Scenár s najhorším koncom vyzerá prvých 15 rokov ako investičná nirvána. Kombinácia každoročnej tisícky a dvojciferných ziskov znamená hodnotu portfólia 86 442 eur. Keď však v posledných piatich rokoch prídu straty, stiahnu stav účtu nadol o viac ako polovicu – na 41 507 eur. To všetko počas dvoch desiatok rokov, počas ktorých dosiahol priemerný ročný výnos 10 %.

Dôležité upozornenie na záver: dôvod nebyť nervózny zo stratových prvých rokov majú len tí, ktorí s pravidelným investovaním len začínajú (alebo začali len relatívne nedávno). V úplne opačnej situácii sú tí, ktorí už fázu investovania majú za sebou a začínajú z vytvoreného kapitálu čerpať. Kým najväčším rizikom pre investorov sú stratové roky, ktoré prídu neskoro, pre „rentiérov“ sú takéto roky ničivé práve vtedy, keď prídu ako prvé.